V komentári Jana Čulíka z 6.3. vidno určitý posun v politickom diskurze. Autor pri porovnaní Ruska so Spojenými štátmi americkými poukazuje na to, že ani Amerika nie je ideálom demokratickosti. Možno je toto zistenie banálne, ale ak vezmeme do úvahy, že dosiaľ bolo v našom oficiálnom politickom diskurze v móde nezmyselne stotožňovať spriatelené politické režimy s ideálom „demokracie“, tento prístup sa javí rozumnejší. Napriek tomu je tu jeden apriórny predpoklad, ktorý má stereotypnú povahu a vzhľadom ku komplikovanosti problému „demokracie“ vyznieva zjednodušene. O Amerike sa síce už nepíše ako o „demokracií“, čo určite nikdy nebola, ale ako poznamenáva Jan Čulík, „je o hodne demokratickejšia“ napríklad v porovnaní s Ruskom.Nemám ilúzie o otvorenosti politického systému Spojených štátov ani Ruska. Ale predstava nevyhnutnej „o hodne väčšej“ demokratickosti amerického politického režimu, ktorá v o niečo rozumnejšej podobe nahradila doposiaľ používanú dogmu o americkej „demokracií“, nie je takisto celkom reálna.
Každý socio-politický systém sa reálne pohybuje v škále medzi „demokraciou“ ako ideálne otvoreným a v krajnom prípade „totalitnou diktatúrou“ ako veľmi uzatvoreným systémom. Označenie konkrétneho režimu ako „demokracie“ alebo „diktatúry“ je normatívna záležitosť. Ideálne systému neexistujú a tak akýkoľvek reálny systém môžete označiť ako diktatúru. Problém otvorenosti politického systém má však viac aspektov a je obyčajne ťažké urobiť jednoznačné závery o tom, ktorý z režimov je demokratickejší, zvlášť ak máme ambície hľadať zásadné rozdiely v ich otvorenosti.
Znění celého článku ze kterého jsme pro Vás uveřejnili upoutávku je zde: http://www.blisty.cz/art/72507.html
